Píšem

Zúfalý boj s Nerozhodnosťou

23. března 2014 v 14:14 | Naty
Ráno som sa prebudila na pocit, že potrebujem niečo napísať. Verše sa mi hrnuli z rukáva a báseň bola napísaná asi za 10 minút. Vyjadruje môj pocit v tomto svete. Naozaj sa cítim beznádejná, bez lásky a nerozhodná. Nevedno, čo mi osud prinesie. Zapojila som napríklad oxymoron "tíško vrieska" a podobné trópy. Dúfam, že Vás táto báseň zaujme. :)

Zúfalý boj s Nerozhodnosťou

Zrnká piesku šuchocú sa o seba,
ešte viacej času je potreba,
krehká duša nerozhodná,
nevie zistiť, čoho je hodná.

Srdce bez lásky sťa dážď bez vody,
nedokáže prísť na dôvody,
prečo má byť milovaná
že nestojí zato, myseľ jej nahovára.

Myseľ jej už ukradol cudzí svet,
nevie nájsť cestu späť,
duša len tíško vrieska:
"Otvor do sveta svoje dvierka!"



P.S. Dnes som kreslila a v utorok
alebo najbližší víkend môžete
čakať článok s kresbami. :)

Fotenie

17. března 2014 v 21:42 | Naty
ako môžete vidieť, tak moje kresliace zručnosti sú nie veľmi dobré

Fotenie je aktivita ktorá ma vždy priťahovala. Fotografie sú všade okolo nás, objekty na fotenie sú tiež všade okolo nás. A ľudia ktorí fotia sa nedajú zrátať na jednej dlani. Sú skúsenejší a menej skúsenejší fotografi. Ja samu seba zaraďujem do zlatého stredu. Niesom expertka vo fotografií. Veľmi ma táto činnosť napĺňa a v poslednej dobe som svoje zručnosti vo fotení dosť znížila, takže sa neviem zaradiť presnejšie. Prečo? Tak to sa hádam ani nemusíte pýtať. V posledných rokoch som fotila iba so svojim mobilom a ak sa ku mojim rukám dostala zrkadlovka tak to bolo väčšinou na rodinných oslavách, ktoré nie sú až také časté a ak už som mala aj zrkadlovku v ruke, zamerala som sa na kytice a samé detaili. Ak sme si potom doma urobili rodinné posedenie pri fotografiách, bolo tam pár portrétov osôb ktoré vinšujú oslávencovi a 50% so všetkých fotiek boli detaili s kytíc a portréty malých detí.
V jeden chladný večer som si otvorila zložku s mojou tvorbou. Uvidela som krásne fotky prírody. Fotila som ich ja, ešte keď som mala asi 12-14 rokov. Vtedy bol môj život čo sa týka cestovania najplodnejší. Možno som občas hundrala s dôvodu nespokojnosti akých som mala spoločníkov na cestách (to hundranie začínalo už 15 rokom a nakoniec aj spôsobilo koniec cestovania spolu s inými faktormi..), tým myslím že som mala jedného rovesníka a jednu o dosť maldšiu spoločníčku ktorú zaujímali iba novinky vo svete My Little Pony, ale veľmi som sa cítila naplnená pocitom voľnosti. V týchto rokoch (12-14 rokov..) som s rodičmi a susedmi navštívila krajiny ako Švédsko, Dánsko, Rakúsko (niekoľkokrát) a taktiež aj mnohé úskalia Slovenska. Ak sme sa balili na nejaký výlet, prvé čo som urobila bolo, že som si skontrolovala fotoapatát a vzala až príliš veľké množstvo bateriek, pre prípad že by sa mi tých 15 už zbalených deň vopred vybilo. Postupom času moji rodičia kúpili rovnakú zrkadlovku spolu s našimi častými spoločníkmi na cestách a výlety boli omnoho zábavnejšie a pestrejšie. Ak sa pozriem na svet cez očko fotoaparátu - vidím detial, úsmevy, kŕčovitú krásu (napríklad také ohorky cigariet v spleti ihličia a šišiek)..
Sedela som len tak pri počítači a prezerala si tieto nehmotné spomienky. Nikdy som si žiadnu fotku nevyvolala (okrem jednej fotky malého šteniatka) a preto sú pre mňa tieto spomienky takpovediac nehmotné. Veľmi som sa pobavila na našich fotkách s lyžovačky a taktiež aj na fotkách s dovoleniek, keďže sme tam so sestrou malé krpce a teraz sme veľké vyrastené študentky. A taktiež som zostala ku koncu albumu veľmi smutná, že žiadne fotky s roku 2014 neexistujú. Ak áno tak sú v mobile. Chcem to zmeniť. A preto som sa rozhodla vytvoriť tento blog, ktorý bude mojou taštičkou fotografií. Prečo blog? Vždy som mala v živote potrebu počuť názor ostatných - pochvalu, kritiku a mať pocit že moja práca je ocenená.
Asi si viete predstaviť, čo pre mňa fotografia znamená - to bol cieľ tohto článku. Dúfam, že sa mi ho podarilo naplniť. Nechcem robiť unáhlené závery, ale uvidíme sa nabudúce pri nejakej tej fotke. Zatiaľ sa majte (áno vy, tí neexistujúci čitatelia).

Naty :)
 
 

Reklama