Ráno som sa prebudila na pocit, že potrebujem niečo napísať. Verše sa mi hrnuli z rukáva a báseň bola napísaná asi za 10 minút. Vyjadruje môj pocit v tomto svete. Naozaj sa cítim beznádejná, bez lásky a nerozhodná. Nevedno, čo mi osud prinesie. Zapojila som napríklad oxymoron "tíško vrieska" a podobné trópy. Dúfam, že Vás táto báseň zaujme. :)
Zúfalý boj s Nerozhodnosťou
Zrnká piesku šuchocú sa o seba,
ešte viacej času je potreba,
krehká duša nerozhodná,
nevie zistiť, čoho je hodná.
Srdce bez lásky sťa dážď bez vody,
nedokáže prísť na dôvody,
prečo má byť milovaná
že nestojí zato, myseľ jej nahovára.
Myseľ jej už ukradol cudzí svet,
nevie nájsť cestu späť,
duša len tíško vrieska:
"Otvor do sveta svoje dvierka!"
Zrnká piesku šuchocú sa o seba,
ešte viacej času je potreba,
krehká duša nerozhodná,
nevie zistiť, čoho je hodná.
Srdce bez lásky sťa dážď bez vody,
nedokáže prísť na dôvody,
prečo má byť milovaná
že nestojí zato, myseľ jej nahovára.
Myseľ jej už ukradol cudzí svet,
nevie nájsť cestu späť,
duša len tíško vrieska:
"Otvor do sveta svoje dvierka!"
P.S. Dnes som kreslila a v utorok
alebo najbližší víkend môžete
čakať článok s kresbami. :)
veľmi pekne napísané
P.S.:To poznám... :(